Milí moji priatelia,
otvorili ste si moju web stránku, ktorá je to moja prvá. Doteraz som si nikdy nemyslela, že ja budem pracovať a kontaktovať sa s ľuďmi týmto spôsobom. Čas rýchle uteká a ja už mám svoj aktívny pracovný život za sebou a som na dôchodku. U mnohých ľudí príde čas, kedy začnú bilancovať a aj u mňa sa to stalo. Chcem dosiahnuť to, že keď sa otočím za svojim životom, zistím, že svoj čas som venovala aj veciam, čo ma zaujímajú a zároveň pomôžu aj iným. Vždy som nad tým rozmýšľala, ale čas bežal až do dňa, keď mi prišiel email od Dávida Kirša, ktorý ma konečne nakopol a ja píšem svoj prvý príhovor k Vám milí priatelia.
moja prvá vnučka Julianka
Spomínam si na svoje detstvo, ktoré som prežila v malej dedinke a učila sa v jednotriedke. Na jej čele stála naša pani učiteľka, ktorá už dávno nie je medzi nami, ale spomíname na jej prístup k nám. Keďže vtedy tiež nebolo peňazí na aktivity pre deti, robila nám program spomínaná pani učiteľka. Najčastejšie to boli výlety do prírody. Tak asi začal môj vzťah k bylinkám, keď sme ich ako deti zbierali a nosili do mesta do výkupu. Dodnes ich zbieram a v hlavne v zime si pochutnávame na dobrom čajíku. No zisťujem, že každým rokom ich akosi ubúda, asi to robí naše životné prostredie. Viem, že dnešná doba nám doniesla „ náhradu, „ ktorou sú syntetické lieky. Aj tie sú nám potrebné, ale môj názor je, že vedecká medicína by sa mala spojiť s alternatívnou metódou a tak ruka v ruke pomáhať ľuďom. Aj zelenina a ovocie, ktoré je nám dostupné, berieme len, ako potravinu. Nezamýšľame sa nad tým, že mnohé z nich pôsobia na naše telo, ako liečive produkty. V dnešnom svete, plnom stresu, hektického života a neistoty, každý z nás hľadá spôsob, ako si môže pomôcť. Nehovorím, že ja som ten expert na to, ako to dokázať. Chcela by som sa podeliť s Vami o niektoré veci, o ktorých viem ja a možno rozbehneme spoločnú diskusiu a spoločnými silami budeme radiť ľuďom, ktorým je táto oblasť blízka.
Nič v prírode nie je zbytočné, každá rastlinka, strom aj kameň má svoje miesto a my by sme to mali rešpektovať. Zamysleli sme sa, prečo naša strava je tak málo výživná ? Naša pôda je tak vyprahnutá, že už sa ani do plodín nedostáva tá výživa, ktorá by tam mala byť. Preto využívajme to, čo nám ešte ostalo. Učme sa od našich starých rodičov, ako sa liečili rôzne neduhy, keď nemali chemické lieky a odborných lekárov. Aj deti by sa mali učiť, ako rozumieť prírode a občas vymeniť počítač, za prechádzku po okolí.
Viem, že dnes v dobe internetu je dostupnosť k informáciám veľká, ale možno zosúladenie daných informácii niekoho zaujme. Ak to tak bude, chcem Vás poprosiť o vyplnenie webového formuláru, aby som Vám mohla zaslať informáciu o tom, ako príroda na nás nezabudla, ale ako sme my zabudli na prírodu.